Zateplenie domu

Mýty a fakty / Zateplenie domu / Otázky a odpovede

Mýty a fakty / Zateplenie domu / Otázky a odpovede

Prestane nám dom dýchať po zateplení fasády?

  • Pri zateplení fasády domu a Pri zateplení fasády domu a pri výmene starých netesnených okien za nové veľmi tesné, väčšinou plastové okná, dochádza k zníženiu celkovej priedušnosť obálky budovy.
    Zníženie paropriepustnosti obvodovej konštrukcie. Zateplenie budovy je však dôležitým predpokladom pre zníženie tepelných strát a tým pádom pre dosiahnutie požadovaných úspor energie. Moderné trendy v oblasti energeticky úsporných objektov skutočne vyžadujú tesnú obálku budovy. V dnešnej dobe už máme k dispozícii priedušné (difúzne otvorené) fasádne izolácie o skvelými tepelno-izolačnými vlastnosťami (hodnota lambda). Napr. PUR desky – zatepľovací systém PUR THERM, kde lambda je 0,021 W/mK, patrí medzi špičku fasádnych tepelných izolácií. Navyše je ešte aj priedušný a neuzatvára priedušnosť obvodovej konštrukcie. Aj napriek tomu je potrebné zabezpečiť dostatočné vetraniektoré privádza čerstvý vzduch pre obyvateľov domu a odvádza nežiadúce škodliviny a vlhkosť, obsiahnutú vo vzduchu.
  • Vetrať sa dá niekoľkými spôsobmi. Najbežnejšie je vetranie oknami a dverami. Ideálne ráno a večer, 20-30 minút. Avšak táto metóda nie je vždy celkom optimálna vo vzťahu k požadovaných úsporám (dochádza pri ňom k tepelným startám, ktorým sa inými opatreniami snažíme naopak zabrániť). Lepším riešením je systém riadeného vetrania do spätným získavaním tepla z odpadového vzduchu (rekuperácia). Ten zaisťuje jednak dostatočnú výmenu vzduchu, ale tiež minimalizuje tepelné straty vetráním.

Dôjde pri zateplení domu ku kondenzácii vodnej pary a ku vzniku plesní?

  • Tento mýtus sa nezakladá na pravde. Naopak, zateplenie domu veľmi znižuje riziko kondenzácie vodnej pary a vzniku nežiadúcich plesní. Ku kondenzácii, resp. k následnému vzniku plesní na vnútornom povrchu obvodových konštrukcií, dochádza najčastejšie práve u nezateplených domov s malou hrúbkou obvodovej konštrukcie. Keď obvodové murivo v zime zamrzne a  studený vzduch sa zráža s teplým vzduchom, ktorý prúdi z interiéru smerom do exteriéru. Vzduch je nasýtený vodnou parou, ktorý kondenzuje vo vnútri konštrukcie alebo dokonca na povrchu. Tomuto javu sa hovorí rosný bod. Ideálne miesto pre vznik plesne.  Rizikovými miestami sú rohy stien, ostenie, okolie parapetov, miesta napojenia vodorovných a zvislých konštrukcií a pod. Naopak, vnútorný povrch konštrukcie opatrený vonkajším zatepľovacím systémom je výrazne teplejší a preto k nežiadúcej kondenzácii v murive a ku vzniku plesní nedochádza. Rosný bod je posunutý preč z obvodovej konštrukcie smerom do priedušnej fasádnej izolácie   alebo až na hranicu fasádne omietky.  Určite okrem správneho návrhu a prevedenia konštrukcie ateplenia domu, vrátane dôsledného riešenia detailov v rizikových miestach (v miestach tzv. tepelných mostov) je nevyhnutné tiež zaistiť dostatočné vetranie miestnosti a eliminovať tak nadmernú vlhkosť vzduchu v miestnostiach.

Hrubé steny v starom dome nie je treba zatepľovať?

  • Schopnosť obvodovej steny izolovať teplo vo vnútri objektu je vyjadrená veličinou označovanou písmenom U ako súčiniteľ prestupu tepla, vyjadrenou v jednotkách W/m2K. Čím je hodnota súčiniteľa prestupu tepla U obvodovej konštrukcie nižšia, tým dané murivo izoluje lepšie (má väčší tepelný odpor R).
  • Napr. kamenný dom, kde kamenná stena hrúbky 1 m má hodnotu súčiniteľa prestupu tepla U = 1,86 W/m2K vs. stena z plných tehál o hrúbke 80 cm dosahuje hodnoty súčiniteľa prestupu tepla U = 0,81 W/m2.K, čo je omnoho lepšia hodnota pri menšej hrúbke steny.
  • Norma (ČSN 73 0540) odporúča hodnotu U = 0,25 W/m 2K pre obvodovú stenu. Túto požiadavku teda nespĺňa ani jedna z uvedených múrov.
  • napr. taký fasádný biely polystyrén EPS 70F o hrúbke 16 cm má hodnotu súčiniteľa prestupu tepla U = 0,24 W/m2K. Pokiaľ nechcete mať z okien strieľne a chcete, aby Vám do miestnosti prúdilo nejaké denné svetlo, môžete použiť fasádní PUR dosky (PUR Therm system), kde  hodnota U = 0,23 W/m2K e už u hrúbky 9 cm u PUR dosky. Alebo môžete použiť špeciálny sanačný zatepľovací systém na zateplenie kamenného domu.
  • Je teda na prvý pohľad jasné, že iba na základe hrúbky steny sa nedá povedať, aké tepelno-technické vlastnosti má stena. Vždy záleží na použitom materiáli a jeho vlastnostiach.

Čo sa stane s fasádnym polystyrénom cca po 20 tich rokoch? Vraj mizne a stráca sa?

  • Tento mýtus sa zakladá na technických a fyzikálnych vlastnostiach penového polystyrénu, ktorý stráca svoju stabilitu pri dlhodobom vystavení teplotám vyšším ako 70˚C.
  • Správnym prilepením polystyrénu, upevnením a vytvorením dostatočnej armovacej základnej vrstvy sa dá týmto nepriaznivým vplyvom predísť. Správne zabudovanie by malo byť navrhnuté projektantom v projektovej dokumentácii a malo by spĺňať ETICS parametry.
  • I keď realizujete zateplenie domu svojpomocne,e dôležité dbať na dodržiavanie technologického postupu montáže zatepľovacieho systému.
  • Aby fasádny polystyrén mohol odolávať vysokým letným teplotám, je treba vytvoriť minimálne armovaciu vrstvu (t. j. stierkovací tmel – lepidlo + perlinka vertex) v hrúbke 3 mm, ideálne 4 mm a použiť kvalitné fasádne omietky, toré v sebe majú UV filtre a sú vysokoodolné voči poveternostným vplyvom.
  • V dnešnej dobe (09/2018) sa dávajú dole staré zatepľovacie systémy z bytových domov, ktoré už nevyhovujú dnešným energetickým úsporným opatreniam a môžeme vidieť, že fasádny polystyren i po 20ti rokoch má rovnakú hrúbku a nikam nezmizol 🙂 fasádny polystyrén po 20tich rokoch má rovnakú hrúbku a nikam nezmizol. Niekedy na ňom môžeme pozorovať čierne plesne, ktoré sa vytvorili na styku s obvodovou konštrukciou.